História

Klub vznikol v roku 1878 pod názvom St. Domingo FC a svoje prvé zápasy hral na ihrisku v Stanley Parku. Neskôr sa premenoval na Everton FC, po piatich rokoch od vzniku hral krátku dobu na Priory Road, z kade sa presťahoval na Anfield. Stále však išlo o ihrisko a nie štadión. Veľkým písmom sa klub z Liverpoolu zapísal do histórie anglického futbalu, keď sa roku 1888 začlenil medzi 12 vtedajších elitných klubov zakladajúcich Football League. V roku 1892 po nezhodách s majiteľom ihriska Johnom Houldingom, ktorý ho prenajímal, došlo k ďalšiemu sťahovaniu. Tento krát však išlo o trvalé riešenie, keďže Goodison Park je dodnes domovom Evertonu. Stal sa vôbec prvým poriadnym štadiónom s vyhrievaným trávnikom a jeho návštevnosť bola na tú dobu impozantná. John Houlding si neskôr založil vlastný klub, pôvodne sa mal volať Everton Athletic and Football Club, lenže s týmto názvom neuspel narozdiel od ďalšej alternatívy, teda Liverpool FCako je dnes známy mestský rival.

K zisku prvého titulu došlo v sezóne 1890/91. V súbojoch o trofeje sa v tých rokoch Everton stretával s mužstvami ako Aston Villa, Preston North End alebo Sunderland AFC. Prvý ligový titul prišiel na Goodison Park až tesne pred vojnou. Po nej v 20. rokoch 19. storočia predvádzal Everton pohľadný futbal, ktorý bol označený ako "Scientific", z čoho vyplýva neskoršia prezývka The School of Science. Preslávený herný štýl však neviedol k úspechom a tak bol klub nútený pridať k hre aj efektivitu. Novou posilou pred sezónou 1925/26 sa stal William Ralph Dean, známy pod prezývkou Dixie. Prišiel z tretieho známeho klubu sídliaceho v Merseyside, Tranmere Rovers. Útočník nenechal na svoje gólové hody dlho čakať. Pamätná ostane jeho druhá sezóna na Goodison Parku, v ktorej vytvoril rekord v počte strelených gólov za sezónu. Hattrickom na Highbury skompletizoval svojich slávnych, dodnes neprekonaných 60 gólov. To viedlo aj k zisku titulu a Deanova strelecká potencia bola naďalej neuveriteľná. Tieto roky sú známe ako Dixie Years. Treba však spomenúť z tohoto obodbia legendárneho brankára Teda Sagara či Dixieho nahrávača Aleca Troupa. Počas neho sa Everton raz aj prepadol do nižšej súťaže, lenže Dean vystrieľal Evertonu návrat do prvej divízie, v ktorej Everton hneď na to opäť získal titul. Po týchto rokoch však nasledovali neúspechy v 40. a 50. rokoch.

Harry Catterick sa stal v 60. rokoch manažérom Evertonu. Po nezdaroch v predošlom desaťročí nasledovalo ďalšie úspešné obdobie. S hráčmi ako Alan Ball, Brian Labone, Gordon West aleboAlex Young získaval Everton ďalšie trofeje. V roku 1966 získal tento tím FA Cup, keď vo finále proti Sheffield Wednesday otočil polčasové skóre z 0:2 na konečných 3:2. Nasledovné 70. roky neboli považované za tak úspešné obdobie, ale nájdu sa aj v nich pozitíva. Modrý dres na seba cez toto obdobie obliekli napríklad Howard Kendall, Colin Harvey či jeden z najpamätnejších strelcovBob Latchford. Howard Kendall po ukončení svojej hráčskej kariéry sa vratil v 80. rokoch do Evertonu ako manažér. Vtedy ešte netušil aké úspechy budú nasledovať. V jeho mužstve boli svetoví hráči, medzi nimi strelec Graeme Sharp, brankár Neville Southall, kapitán Kevin Ratcliffe Andy Gray, Andy Reid, Kevin Sheedy, Trevor Steven, Gary Stevens, Derek Mountfield a ďalší. Za toto desaťročie získal Everton 2 domáce ligové tituly, 1x FA Cup a čerešničkou na torte bol Pohár víťazov pohárov zo sezóny 1984/85. Lenže po násilnom vyčíňaní fanúšikov L.F.C. na Heysel Stadiumboli anglické kluby vylúčené z európskych súťaží a Everton ako vtedajší šampión tým stratil najviac vrátane niekoľkých hráčov. Týmto boli vzťahy medzi fanúšikskými tábormi oboch klubov zLiverpoolu podstatne narušené, no paradoxne ich opäť dala do hromady ďalšia futbalová tragédia, v ktorej umrelo 96 priaznivcov Reds na Hillsborough. Posledné roky v histórii sú vnímané ako pokusy dostať sa späť medzi elitu, manažér Joe Royle dokázal priniesť iskierku nádeje po zisku FA Cupu v 1995. Dnes sa o to pokúša v službách liverpoolskeho klubu David Moyes.